_________________________________________________________________________
*************************************************************************



Stretnutie s Hlavným odborníkom MUDr.Ladislavom Pástorom ku koncepcii (26.5.2006): 

      Ku koncepcii sa konalo stretnutie Hlavného odborníka MUDr.Ladislava Pásztora s prestaviteľmi  Slovenskej spoločnosti praktického/rodinného lekárstva spolu s ostatnými predstaviteľmi všeobecných lekárov vo Vlkanovej 26.5.2006. Za našu odbornú spoločnosť  chceli vzniesť pripomienky MUDr.Peter Lipták  a prezident spoločnosti MUDr.Karol Herda. MUDr.Ladislav Pásztor odmietol akúkoľvek možnosť riadnym spôsobom prerokovať predkladanú koncepciu, neumožnil predniesť pripravené pripomienky. Ako dôvod uviedol, že sa jedná už o definitívnu verziu, ktorá prešla vnútrorezortným pripomienkovaním na MZ a je v podstate už schválená. Postavil otázku tak, že buď túto koncepciu alebo žiadnu, vyvíjal na prítomných nátlak, buď schválite túto koncepciu alebo nebude žiadna. 


Odborná spoločnosť SSP/RL nemala možnosť riadnym spôsobom prerokovať s hlavným odborníkom predkladanú koncepciu. Má k nej tieto závažné pripomienky:


Pripomienky Slovenskej spoločnosti praktického/rodinného lekárstva k predkladanej koncepcii odboru všeobecného lekárstva:

-v časti 1.1. chýba jasná definícia odboru podľa platných moderných definícií WHO a EÚ. Nie je dostatočne taxatívne stanovená náplň odboru.
-v  časti 1.2. sa rieši náplň odboru, táto časť sa ale  nazýva Charakteristika... Tu pri taxatívnom vymenovávaní náplne odboru úplne chýba celá podstatná časť  -na úseku liečby. V tejto časti, sa rieši náplň ale úplne chýba vyjadrenie charakteristiky odboru.
-v časti 1.3 Spolupráca... sa nehovorí nič o spolupráci s ostatnými odbormi. Je tu odkaz na to, že bude vypracovaná podrobná náplň činností všeobecného lekára, ktorá vymedzí kompetencie všeobecného lekára. Toto predsa nehovorí nič o spolupráci a patrí to podľa nášho názoru do kapitoly 1.4. nakoľko týmto hlavný odborník má možnosť odborne a metodicky viesť starostlivosť v odbore.
-v časti 1.4. Odborné a metodické vedenie starostlivosti v odbore je polovica kapitoly venovaná vedeckej a výskumnej činnosti v odbore. Táto časť podľa nášho názoru nepatrí do časti 1.4. ale má byť v časti 1.1 náplň odboru.
- časť 1.6. dispenzarizácia úplne chýba.
- časť 2.2 Systém kontroly kvality je veľmi obsiahla a detailná. Túto oblasť riešia podrobne iné zákonné predpisy a nie je potrebné koncepciou odboru ich nahrádzať.
- v časti 2.4. Medzinárodná spolupráca sú nepresnosti. Pre všeobecných lekárov je rozhodujúca práca vo Svetovej organizácii rodinných lekárov-WONCA, ktorá zastrešuje všeobecných a rodinných lekárov po odbornej stránke. Živé kontakty sú s odbornými spoločnosťami všeobecných lekárov celej Visegrádskej štvorky, teda aj s Poľskom. Nie je tu zmienka o možnostiach medzinárodných projektov spolupráce podporených grantmi Európskej komisie.

   Vyššie uvedené pripomienky považujeme za podstatné, nevidíme dôvod prečo by nemali byť zapracované do návrhu koncepcie, dalo sa to urobiť za krátky čas už na stretnutí vo Vlkanovej, mali sme všetko pripravené poskytnúť v digitálnej podobe, takže v krátkej dobe sme mohli na počítači prepracovať novú modernú koncepciu. A ďalej nevidíme dôvod prečo by taký dôležitý krok ako je schválenie koncepcie odboru mal byť  realizovaný v skrátenom pripomienkovacom konaní s obídením vedeckej rady MZ. Práve naopak, myslíme si, že hlavný odborník by mal koncepciu obhájiť aj pred vedeckou radou MZ.

Z uvedených dôvodov SSP/RL vyjadruje nesúhlasné stanovisko k prekladanej koncepcii odboru všeobecné lekárstvo, ktoré MUDr.Peter Lipták  poverený prezidentom  SSP/RL MUDr.Karolom Herdom doručil na Ministerstvo zdravotníctva SR.



→

_____________________________________________________________________________
*****************************************************************************


Po zapracovaní  vyššie uvedených pripomienok SSP/RL do návrhu koncepcie  Hlavného odborníka MUDr.Ladislava Pásztora vznikla nasledujúca formulácia jej textu, ktorý SSP/RL
považuje za ústretový krok a východisko k ďalším jednaniam o tejto problematike.

Koncepcia  zdravotnej starostlivosti v odbore :   Všeobecné lekárstvo

 ( Ústretový návrh SSP/RL )

MZ SR podľa § 45 odseku 1 písmena Zákona číslo 576/2004, vydáva túto koncepciu :

1. Náplň zdravotnej starostlivosti v odbore

1.1.  Náplň a hlavné úlohy starostlivosti v odbore, vymedzenie činnosti

     Všeobecné lekárstvo je kľúčový medicínsky odbor primárnej starostlivosti.
     Primárna starostlivosť je koordinovaná, komplexná zdravotno-sociálna starostlivosť poskytovaná zdravotníkmi  na úrovni prvého kontaktu občana so zdravotníckym systémom  na základe dlhodobého kontinuálneho prístupu k jednotlivcovi. Je súborom činností súvisiacich s podporou zdravia, prevenciou, vyšetrovaním, liečením, rehabilitáciou a ošetrovaním. Tieto činnosti sú poskytované čo najbližšie vlastnému sociálnemu prostrediu pacienta a rešpektujú jeho bio-psycho-sociálne potreby. 
     Všeobecné lekárstvo je obvyklým miestom prvého lekárskeho kontaktu v rámci zdravotníckeho systému a poskytuje voľný a neobmedzený prístup svojim užívateľom, u ktorých sa stará o všetky problémy bez ohľadu na vek, pohlavie alebo iné charakteristiky danej osoby.
     Všeobecné lekárstvo je samostatný špecializačný odbor medicíny, ktorý je súčasťou všeobecnej ambulantnej  starostlivosti. Zabezpečuje komplexnú a kontinuálnu zdravotnú starostlivosť o dospelú časť populácie. V oblasti starostlivosti o detskú populáciu a v špecifických oblastiach starostlivosti o ženu majú pracovníci odboru kompetencie poskytovať urgentnú starostlivosť.
     Všeobecné lekárstvo v sebe zahŕňa základné poznatky a prax rôznych lekárskych odborností.  Hlavným cieľom odboru všeobecné lekárstvo je poskytovať a sprostredkovať občanom lekársku starostlivosť, zodpovedajúcu súčasnému medicínskemu poznaniu, a to vlastnými silami na úrovni primárnej starostlivosti alebo prostredníctvom efektívneho využívania špecializovaných služieb. 

     Náplňou zdravotnej starostlivosti v odbore  je ochrana zdravia obyvateľstva t.j. preventívna a liečebná starostlivosť, ktorá zahŕňa  opatrenia na podporu zdravia, prevenciu ochorení, ich včasnú diagnostiku a liečbu. Základnou metódou práce v starostlivosti o chronicky chorých a o ohrozených rizikom je  dispenzarizácia. V preventívnej oblasti je nedeliteľnou súčasťou práce  všeobecných lekárov  realizácia celospoločenských preventívnych programov. Uvedené ciele dosahujú aj  výchovným pôsobením na populáciu. Dôležitou náplňou ich práce je manažment pacientov, ktorý uskutočňujú tak, aby boli efektívne využité ekonomické zdroje zdravotného systému.

     1.1.1. podpora zdravia a preventívna starostlivosť:
V zmysle moderných a perspektívnych trendov sa základným atribútom činnosti všeobecného lekára stáva jednoznačne prevencia. Po diagnostickej prevencii, ktorá má prevahu v súčasných preventívnych činnostiach všeobecného lekára nás čaká rozvoj intervenčnej prevencie v oblastiach odvykania fajčenia, nadváhy a obezity, rizikového chovania a podobne.
     Pracovníci odboru spolupracujú so všetkými medicínskymi odborníkmi na zvyšovaní informovanosti občanov o predchádzaní, včasnej diagnostike a liečbe ochorení. Aktívne spoločne vplývajú na vedomosti, postoje a návyky  občanov zamerané na ochranu a podporu zdravia, pričom využívajú poznatky všetkých medicínskych odborností, ale aj spoločenských a prírodných vied. Pracovníci odboru vedú systematicky občanov k aktívnemu spôsobu života, k zmene nesprávneho spôsobu života, ktorý ohrozuje ich zdravie.
   Všeobecní lekári v spolupráci s Úradmi verejného zdravotníctva (ďalej len ÚVZ) realizujú opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení. Vykonávajú nariadené očkovanie  a podávanie protilátok, spolupracujú pri epidemiologickom vyšetrovaní v ohnisku ochorenia vrátane hlásenia infekčných chorôb. Hlásia zmeny epidemiologickej situácie vo svojom obvode. Vykonávajú a kontrolujú opatrenia na predchádzanie vzniku infekčných ochorení . Spolupracujú  na  ochrane a podpore  zdravia pri práci. Poskytujú orgánom na ochranu zdravia a ÚVZ údaje a informácie potrebné na plnenie úloh na úseku ochrany zdravia
    Pracovníci odboru všeobecné lekárstvo spolupracujú s orgánmi štátnej správy ako aj s orgánmi miestnej samosprávy pri realizácii celospoločenských preventívnych zdravotníckych programov a programov  podpory zdravia. Závery a podklady  z činností a poznatkov odboru všeobecného lekárstva sa zapracovávajú do krátkodobých, ale aj dlhodobých zámerov štátnej správy a miestnej samosprávy v oblasti zdravotnej starostlivosti a zdravotnej politiky. Pri tomto sú využívané aj výsledky sledovania a vyhodnocovania vybraných ukazovateľov spôsobu života získané odborom, ktoré majú vzťah k zdraviu.

      1.1.2. liečebná a rehabilitačná starostlivosť:
Všeobecní  lekári zabezpečujú a vykonávajú liečebnú starostlivosť pre občanov  v súlade s platnými zákonmi a v rozsahu stanovenom zákonom. Rozhodujú, ktoré ochorenia budú liečiť sami v ambulancii alebo v byte chorého a kedy odošlú pacienta na konziliárne vyšetrenie alebo hospitalizáciu. V tomto procese akceptujú názory pacientov. Rozhodovací a  triediaci proces všeobecných lekárov je dôležitým predpokladom optimálneho fungovania zdravotného systému. Na základe vyšetrenia a stanovenia pracovnej diagnózy všeobecný lekár lieči:
-jednoduché ochorenia,
-počínajúce a stabilizované štádiá závažnejších ochorení,
-menej závažné recidívy a exacerbácie chronických ochorení,
-terminálne stavy  rôznych nevyliečiteľných ochorení.
Pri liečbe rôznych akútnych a chronických ochorení všeobecní lekári aplikujú aj metódy liečebnej rehabilitácie.  U členov rodín chronicky chorých pacientov využívajú psychosociálnu rehabilitáciu.
          Pri náhlych a život ohrozujúcich stavoch zabezpečujú všeobecní  lekári poskytnutie  prvej lekárskej pomoci  v ambulancii alebo na inom mieste, kde vzniklo ohrozenie života. V prípade potreby sprostredkujú ďalšiu potrebnú lekársku  starostlivosť.
         Zdravotná starostlivosť, ktorú poskytujú občanom pracovníci odboru, sa realizuje v ambulanciách, formou návštevnej služby, ďalej v rámci lekárskej služby prvej pomoci a to aj v byte chorého alebo na inom mieste, na ktorom treba občanovi túto starostlivosť poskytnúť.

   1.1.3. posudzovanie zdravotného stavu:
Na základe komplexných poznatkov o zdraví občana vykonávajú posudzovanie zdravotného stavu. Posudzujú spôsobilosť na prácu, krátkodobú ako aj dlhodobú stratu pracovnej schopnosti, zostávajúci pracovný potenciál a stratu sebestačnosti. Všetky tieto činnosti realizujú v spolupráci so sociálnou poisťovňou, zdravotnými poisťovňami a orgánmi štátnej správy.

    1.1.4. vedenie zdravotnej dokumentácie a štatistické výkazníctvo:
Všeobecní  lekári vedú zdravotnú dokumentáciu ako celok tak, aby chronologicky zachytávala vývoj zdravotného stavu, vrátane výsledkov vyšetrení, diagnostických záverov vlastných, konziliárnych a tiež liečebných a rehabilitačných postupov. Vedenie dokumentácie, jej zabezpečenie,  uchovávanie ako aj poskytovanie informácií z nej sa riadia platnými právnymi normami. Pre potreby orgánov oprávnených zo zákona vedú štatistické výkazníctvo. Podľa ich požiadaviek odosielajú v termíne nimi stanovenom požadované hlásenia a výkazy.

   1.1.5.vedecká a publikačná činnosť:
Všeobecné lekárstvo má vlastnú vedeckú a výskumnú činnosť v odbore. Je zameraná na špecifické problémy odboru: 
- klinické problémy  – prae-, para-, post- formy ochorení, na oblasť včasnej diagnostiky chorôb - ešte v predklinickom štádiu, na prirodzený priebeh ochorení (pacienti odmietajúci liečbu).
- epidemiologické problémy sú určené štruktúrou morbidity a mortality v danom regióne v dlhodobom sledovaní. Svoj význam má sledovanie rizikových faktorov, najmä ovplyvniteľných konaním lekára.
- sociálne problémy sú orientované na faktory, ktoré podmieňujú vyhľadávanie lekárskej pomoci - včasnosť, oneskorenie. Podobne štúdium sociálnej štruktúry rodiny a jej vplyvu na pacienta.
-ďalej je to zameranie na štúdium compliance, vplyvu  farmakoterapie, výskyt nežiaducich účinkov liekov a podobne.

1.2.  Charakteristika starostlivosti v odbore

 Starostlivosť v odbore Všeobecné lekárstvo charakterizuje:
- Všeobecnosť – všeobecné lekárstvo rieši netriedené zdravotné problémy populácie bez ohľadu na vek, pohlavie alebo iné charakteristiky danej osoby.
Musí byť ľahko prístupné, s minimom oneskorenia. Prístup k nemu nie je limitovaný geografickými, kultúrnymi a administratívnymi alebo finančnými bariérami.
- Kontinuita – Všeobecné lekárstvo je primárne, viac zamerané na  osobu ako na  chorobu. Zakladá sa na dlhodobom vzťahu medzi pacientom a lekárom. Zahŕňa kontinuálnu zdravotnú starostlivosť v podstatných obdobiach života a neobmedzuje sa iba na jednotlivé epizódy chorôb.
- Komplexnosť – Všeobecné lekárstvo poskytuje integrovanú starostlivosť v podpore zdravia, prevencii chorôb, liečebnú, rehabilitačnú a podpornú starostlivosť jednotlivcom z fyzických, psychologických a sociálnych perspektív. Integruje humanistické a etické aspekty vzťahu lekár - pacient s klinickým rozhodovaním.
- Koordinácia – Všeobecné lekárstvo sa zaoberá zdravotnými problémami jednotlivcov pri ich prvom kontakte so zdravotníckym systémom. Pri tejto príležitosti všeobecný lekár informuje pacienta o vhodnej zdravotnej starostlivosti a spôsobe jej najoptimálnejšieho využitia. Všeobecný lekár, v prípade potreby, zabezpečí konzultáciu pacienta u špecialistu alebo iného zdravotníckeho pracovníka. Všeobecný lekár je koordinátorom rád a podpory, ktoré pacient dostáva, pracuje ako manažér vo vzťahu k iným poskytovateľom zdravotnej a sociálnej starostlivosti.
- Spolupráca – Všeobecní lekári spolupracujú s inými poskytovateľmi zdravotnej a sociálnej starostlivosti, pričom delegujú na nich starostlivosť o svojich pacientov, súvisiacu s kompetenciami iných disciplín.  Všeobecné lekárstvo spolupracuje so všetkými medicínskymi odbornosťami, uznáva pôsobenie  odborníkov  iných zdravotníckych profesií. Spolupráca sa realizuje na princípe rovnosti.
- Rodinná orientácia – Všeobecné lekárstvo rieši zdravotné problémy jednotlivcov so zohľadnením individuálnych okolností  v rodinách ako sú napríklad  dedičné dispozície, sociálne a kultúrne špecifiká a podobne.
- Komunálna orientácia – Všeobecné lekárstvo vidí problémy občanov v kontexte ich života v lokálnej komunite. Všeobecný lekár si musí byť vedomý zdravotných potrieb populácie, žijúcej v tejto komunite. Spolupracuje aj s odborníkmi iných než zdravotníckych oblastí a aj so svojpomocnými skupinami občanov v záujme iniciovania zmien v lokálnych zdravotných problémoch.

1.3. Vzťah k ostatným medicínskym odborom - spolupráca

Všeobecné lekárstvo spolupracuje so všetkými medicínskymi odbornosťami.
a) na úseku podpory zdravia a prevencie – realizácia celospoločenských programov kde sa vyžaduje spolupráca viacerých odborností. Napríklad  pri Národnom programe depistáže kolorektálneho karcinómu všeobecní lekári spolupracujú s gastroenterológmi, onkológmi a chirurgami.
b) na úseku liečby
      -spolupráca so špecialistami všetkých odborností pri konziliárnych vyšetreniach a pri starostlivosti o dispenzarizovaných pacientov 
      - koordinácia spolupráce iných medicínskych odborností. Napríklad pri starostlivosti o alergického pacienta všeobecný lekár koordinuje starostlivosť ORL špecialistu, pneumológa, dermatológa a alergológa.
c) na úseku posudzovania zdravotného stavu prebieha analogická spolupráca.

1.4. Odborno – metodické vedenie starostlivosti v odbore

     Základným pracoviskom odboru všeobecného lekárstva je ambulancia všeobecného lekára. Zdravotná starostlivosť sa poskytuje aj v domácom, pracovnom alebo inom prirodzenom prostredí osoby.  Všeobecnú ambulantnú starostlivosť poskytuje všeobecný lekár alebo lekár, ktorý sa pripravuje na získanie špecializácie v odbore všeobecné lekárstvo na pracovisku odboru a  poskytovateľom určená sestra s príslušnou odbornou spôsobilosťou. 
Ambulancie všeobecného lekárstva sú zaradené vo verejnej minimálnej sieti. 
    Odborne a metodicky odbor riadi ministerstvo zdravotníctva prostredníctvom hlavného odborníka pre odbor  všeobecné lekárstvo , ktorý úzko spolupracuje so stavovskými odbornými a profesijnými  organizáciami reprezentujúcimi všeobecných lekárov, a to najmä so Slovenskou lekárskou komorou- odbornou sekciou všeobecných praktických lekárov SLK, Slovenskou lekárskou spoločnosťou-  Slovenskou spoločnosťou praktického/rodiného lekárstva SLS a  Slovenskou spoločnosťou všeobecného lekárstva SLS, Asociáciou súkromných lekárov SR- sekciou všeobecných lekárov ASL SR.
Ďalej spolupracuje s odbormi zdravotníctva a lekármi samosprávnych krajov
Hlavný odborník sa na riadení odboru  bude podieľať aj vymedzením kompetencií všeobecného lekára. Spracuje podrobnú náplň činností všeobecného lekára a katalogizáciu výkonov všeobecného lekára pre jednotlivé orgánové systémy.

1.5.  Povinné hlásenie a spracovanie štatistických hlásení

Všeobecný lekár sleduje a hlási v určenom formáte štatistické dáta požadované MZ SR, podľa platných zákonov.


1.6. Dispenzarizácia

     Úlohou lekárov primárnej starostlivosti je  sledovanie, dispenzarizácia  závažných chronických ochorení u registrovaných pacientov. Jedná sa hlavne o pacientov s rozšírenými civilizačnými ochoreniami ako je hypertenzia,  dyslipidémie, diabetes mellitus typ II, metabolický syndrom a podobne. S orgánovými špecialistami spolupracujú pri dispenzarizácii komplikovaných  foriem týchto ochorení a aj iných závažných ochorení (onkologické ochorenia, alergické ochorenia kože a dýchacích orgánov, atď.)
     Metodika dispenzarizácie sa uplatňuje tiež ako súčasť programov podpory zdravia a prevencie u ohrození zdravia v súvislosti s expozíciou rizikám v pracovnom prostredí, alebo v rámci starostlivosti o iné rizikové skupiny- mladí ľudia v ohrození drogovou závislosťou, homosexuáli a podobne.

2.  Rozvoj starostlivosti v odbore 

2.1. Trendy vývoja starostlivosti v odbore

V nadväznosti na transformačné kroky v zdravotníctve sa ťažisko zdravotníckej starostlivosti prenesie do primárnej sféry, do ambulancií všeobecných lekárov. Všeobecný lekár bude zohrávať kľúčovú úlohu v oblasti prevencie, diagnostiky a liečby, v integrácii poskytovanej zdravotnej starostlivosti a v manažmente pacientov.
 

2.1.1. Prevencia

Je nenahraditeľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti poskytovanej všeobecným lekárom. Realizuje sa formou pravidelných preventívnych prehliadok  vrátane očkovania. Všeobecný lekár vykonáva aj periodické prehliadky zamestnancov jednotlivých profesií s prihliadnutím na riziká na pracovisku.

     Pri dodržaní periodicity preventívnych prehliadok so záchytom najmasovejšie sa vyskytu-júcich sa problémov a ochorení, ich liečbou a adekvátnou edukáciou pacientov sa docieli jej celospoločenský efekt a zlepší sa zdravotný stav obyvateľstva  a dôjde k úprave celosvetovo sledovaných parametrov chorobnosti obyvateľstva.

     Na úseku prevencie sa bude všeobecný lekár zameriavať na nozologické jednotky podľa priorít zdravotnej politiky štátu:
- kardiovaskulárne ochorenia(arteriálna hypertenzia, ICHS a cievne ochorenia mozgu),
-  onkologické ochorenia 
-  ďalšie ochorenia so závažným celospoločenským dopadom ako diabetes mellitus, poruchy lipidového metabolizmu, osteoporóza, chronická  obštrukčná choroba pľúc, astma bronchiale, alergické ochorenia , duševné  poruchy a poruchy správania, alkoholizmus, nikotinizmus a drogové závislosti.

2.1.2. Manažment zdravotnej starostlivosti pacienta   

V hierarchii ambulantnej starostlivosti všeobecnému lekárovi prináleží  manažovanie zdravotnej starostlivosti, keďže jeho nenahraditeľnou funkciou je „ gatekeeping“ , triediaca funkcia , integrácia vyšetrení a liečby pacienta, jej kontinuita a dostupnosť. Manažovanie pacienta spočíva v efektívnom zosúladení diagnostikých a terapeutických postupov s cieľom čo najrýchlejšie zahájiť a úspešne zvládnuť liečebný proces. Všeobecný lekár je právne zodpovedný za zdravotnú starostlivosť o svojho pacienta. Manažmentom zdravotnej starostlivosti pacienta všeobecným lekárom sa zamedzí nadbytočným a neoddôvodneným vyšetreniam a polypragmázii, ktorá poškodzuje pacienta. Všeobecný lekár bude klásť dôraz na účelné využívanie finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia so snahou o efektivitu vynakladania investícií do zdravotného stavu obyvateľstva, čo sa stane základom úspešného manažmentu zdravotnej starostlivosti pacienta.

2.1.3. Príprava všeobecného lekára na nové úlohy

Vzdelávanie všeobecného lekára bude nevyhnutné prispôsobiť cieľovej variante systému poskytovania zdravotnej starostlivosti so zohľadnením medzinárodných súvislostí. Nevyhnutnosťou bude zachovať výhody a prednosti národného systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a zároveň zabezpečiť nároky EÚ na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.Veda a výskum sa bude čím ďalej tým viac približovať individuálnemu občanovi, zverenej časti populácie so snahou podchytiť možné epidemiologické súvislosti vplyvu prostredia, návykov a konania občana, na jeho zdravotný stav a na zdravotný stav populácie.

Nevyhnutnosťou bude vybudovanie integrovaného informačného systému umožňujúceho kontinuálne vyhodnocovanie získaných údajov, ich dostupnosť v hierarchii riadenia zdravotníctva. Výsledky správne organizovaného zberu údajov podporia vznik  databáz zdravotnej starostlivosti a napomôžu vytvárať národné kritériá, štandardy, indikátory kvality.Tieto zabezpečia meranie zdravotného stavu, hodnotenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, efektivity vynaložených prostriedkov na každej úrovni rozhodovania a riadenia.

Presun odborných kompetencií do primárnej starostlivosti bude nevyhnutne sprevádzaný alokáciou ekonomických prostriedkov, personálnym posilnením odboru erudovanými všeobecnými lekármi, pripravovanými na výkon funkcie i priamo v teréne.

Nevyhnutnosťou bude rozšírenie siete primárnej starostlivosti o psychologické a sociálne služby, doplnenie systému ADOS - ov a rozšírenie ich kompetencií i o sociálnu starostlivosť. Starnutie populácie si vyžiada vznik ambulantných zariadení typu denných sanatórií, rehabilitačných zariadení, hospicov a iných služieb a zariadení slúžiacich potrebám občanov v regióne , ktoré budú manažované všeobecným lekárom.

Všeobecný lekár bude mať kľúčovú úlohu pri riešení problematiky starnutia populácie.

2.2. Systém kontroly kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti v odbore

     Systém kontroly kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti v odbore všeobecné lekárstvo sa riadi podľa platnej legislatívy vypracovanej Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.
     Všeobecní lekári sú povinní nepretržite zabezpečovať systém dodržiavania a zvyšovania kvality tak, aby sa vzťahoval na všetky činnosti, ktoré môžu ovplyvniť zdravie pacienta alebo priebeh jeho liečby.
     Výber vhodných indikátorov kvality pre všeobecného lekára prebieha v súlade so zámermi štátnej zdravotnej politiky a cieľmi tejto koncepcie.

2.3. Hlavné problémy starostlivosti v odbore

2.3.1. Názov odboru - súčasný názov odboru Všeobecné lekárstvo je úplne nevyhovujúci a v tejto podobe neexistuje v žiadnom štáte EU. Náš odbor, jeho náplň a špecializačná príprava úplne zodpovedajú tradíciám EU v odbore General Practitioner. Preto navrhujeme aby sa náš odbor pomenoval podľa štandardov EU. Toto opatrenie je potrebné aj k zabráneniu omylom, obmedzeniam a komplikáciám vo voľnom pohybe pracovnej sily v EU. Nie je mysliteľný súčasný stav, kedy na Slovensku všetci lekári po ukončení štúdia na LF sú všeobecní lekári a lekár nášho odboru po špecializačnej príprave a atestácii sa stane znovu všeobecný lekár. Názov odboru navrhujeme Všeobecné praktické lekárstvo.

2.3.2.  Súčasná legislatíva nedefinuje primárnu starostlivosť napriek tomu, že primárna starostlivosť je prioritou WHO i EU. Súčasne zaviedla oslabenie manažmentu pacienta všeobecným lekárom. To môže viesť k oslabeniu postavenia primárnej starostlivosti a teda aj postavenia všeobecného lekára na Slovensku.

2.3.3.Problémy vzťahov s ambulantnými špecialistami a s všeobecnými lekármi pre deti a dorast. V systémoch s fungujúcou primárnou starostlivosťou všeobecní lekári vybavia až 80% zdravotných ťažkostí pacientov. V súčasnosti lekári špecialisti sú  ekonomickými nástrojmi nútení aby vykonávali prácu za lekárov primárnej starostlivosti. Nemajú časový priestor na dôkladnú prácu s pacientom v rámci svojej odbornosti. Lekári v primárnej starostlivosti sú terajším nastavením zdravotného systému – administratívne(preskripčné a iné kompetenčné obmedzenia) a ekonomicky (nedofinancovanie primárnej starostlivosti) - obmedzovaní v rozsahu a kvalite poskytovanej starostlivosti. 
   Vo vzťahu k všeobecným lekárom pre deti a dorast(VLDD) je problémom veková hranica, od ktorej všeobecný praktický  lekár môže prevziať poistenca do svojej starostlivosti. V ČR je to od 14 rokov, na Slovensku je to v súčasnosti od 19 rokov. VLDD  presadzujú zvýšenie tejto hranice až na 28 rokov. Nikde vo svete niečo také neexistuje. My naopak budeme presadzovať to, čo je obvyklé v EÚ a aj v ČR, t.j. starostlivosť o pacientov od 14 rokov u VPL. Stojí tu teda otázka primárnej starostlivosti o 14-28 ročných. Výbor SSVPL bude iniciovať rokovania s predstaviteľmi VLDD tak aby sa tento problém vyriešil.
 
2.3.4. Na predchádzajúci bod nadväzuje problém realizácie gate keeping-u  a  dispenzárnej starostlivosti. Koordinácia zdravotnej starostlivosti registrujúcim lekárom je ako nástroj efektivity a kvality uplatňovaná vo väčšine štátov EU. Súčasne je jedným  z najvýznamnejších prvkov ktoré regulujú spotrebu zdravotnej starostlivosti. V systéme gate keeping-u  všeobecný lekár reguluje a kontroluje vstup pacientov do sekundárnej a terciárnej sféry zdravotníctva a tiež ich spätný návrat do primárnej starostlivosti. Táto regulácia má za úlohu obmedziť nadbytočné vyšetrenia v oblasti sekundárnej a terciárnej sféry, duplicitné predpisovanie liekov rovnakému pacientovi na rôznych pracoviskách a podobne. Európskym trendom je určité organizačné a ekonomické usporiadanie zdravotnej starostlivosti do modelov, v ktorých v rôznom definovanom stupni, vystupujú všeobecní lekári ako koordinátori a poradcovia- vedú pacientov spleťou špecialistov a procedúr a koordinujú túto zdravotnú starostlivosť.
Dispenzárna starostlivosť-okrem základnej včasne diagnostiky je úlohou lekárov primárnej starostlivosti predovšetkým sledovanie, dispenzarizácia chronických ochorení u registrovaných pacientov. V tejto súvislosti stále chýba dostatočné legislatívne vymedzenie priorít pre túto oblasť, vrátane jasne špecifikovaných kompetencií pre všeobecných lekárov a orgánových špecialistov. Neustále sa stretávame s tendenciami ostatných špecializovaných odborov a odborností dispenzarizovať tých našich pacientov, ktorých chronické ochorenie sami úspešne manažujeme. Tieto tendencie sa negatívne prejavujú hlavne v poskytovaní duplicitnej ambulantnej starostlivosti a vedú k neúčelnému vynakladaniu zdrojov zdravotnej starostlivosti.

2.3.5. Problém nedofinancovania odboru - je nevyhnutné  zvýšiť podiel primárnej starostlivosti na zdravotníckom rozpočte, zvýšením platby za  kapitáciu, za prevencie a podobne. Zmluvné vzťahy s poisťovňami sú existenčnou podmienkou  kvalitného poskytovania zdravotnej starostlivosti na našich ambulanciách. Cieľom  by malo byť pokrytie našich ekonomicky oprávnených nákladov.

 2.3.6. Veľkým problémom je súčasná veková štruktúra všeobecných lekárov čo súvisí aj s nedostatkami v súčasnom legislatívnom postupe pri vstupe do odboru a pri odovzdávaní praxí. Chýba systém preferencií, pri vstupe do odboru. Nie sú zabezpečené kvalitné podmienky špecializačnej prípravy vrátane finančného zabezpečenia „ rezidentských miest“ lekárov v špecializačnej príprave. Nie je dostatočná motivácia aby novo atestovaní mladí všeobecní lekári ostávali pracovať na Slovensku a neodchádzali za prácou do zahraničia.

2.4. Medzinárodná spolupráca

Reprezentanti všeobecných lekárov aktívne pracujú v medzinárodných organizáciach. Veľký význam majú medzinárodné odborné kontakty v rámci Svetovej organizácie všeobecných praktických/rodinných lekárov (WONCA). Ďalej je SR  členom : Európskeho zväzu všeobecných lekárov ( UEMO) , Európskeho zväzu učiteľov všeobecného lekárstva ( EURACT), Stálej pracovnej skupiny všeobecných lekárov v privátnej praxi ( EANA), Regionálneho združenia všeobecných lekárov ( RENECOP) . Zintenzívňujú sa kontakty s odbornými spoločnosťami všeobecných lekárov krajín Visegrádskej štvorky(Poľska,ČR,MR). Otvárajú sa možnosti spolupráce na medzinárodných projektoch predovšetkým v oblastiach podpory zdravia a preventívnej medicíny, ktoré sú podporované aj grantami zo strany Európskej komisie.

3. Vzdelávanie pracovníkov v odbore

3.1.Špecializačné štúdium
Špecializačné štúdium zdravotníckych pracovníkov v odbore všeobecné lekárstvo na výkon špecializovaných pracovných činností a výkon certifikovaných pracovných činností sa uskutočňuje v akreditovaných špecializačných študijných programoch a certifikačných študijných programoch podľa osobitného predpisu.

3.2 Certifikačná príprava
Zdravotnícki pracovníci sa  môžu ďalej špecializovať v certifikovaných pracovných činnostiach.

3.3  Sústavné  vzdelávanie
Sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu. Sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov organizujú a vykonávajú podľa pravidiel určených ministerstvom zdravotníctva: odborné spoločnosti SLS, najmä jej odborné spoločnosti všeobecných lekárov( Slovenská spoločnosť praktického/rodinného lekárstva SLS a Slovenská spoločnosť všeobecného lekárstva SLS), Slovenská zdravotnícka univerzita, lekárske fakulty, Slovenská lekárska komora, profesijné organizácie(napríklad Asociácia súkromných lekárov SR).
Sústavné vzdelávanie všeobecných lekárov kontroluje Slovenská lekárska komora.

4.  Zrušovacie  ustanovenie

Zrušuje sa Koncepcia všeobecného lekárstva, uverejnená v čiastke 21 – 22 Vestníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 1. septembra 1980.

5.  Účinnosť