Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva
Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva
Hlavná stránka / História

História




MUDr. František Klimo
prvý prezident SVL SLS na Jubilejnej 50. odbornej konferencii SSVPL SLS: PREDNÁŠKA a FOTODOKUMENTÁCIA


 

 MUDr. Karol Herda
 „História a súčasnosť Slovenskej spoločnosti praktického a rodinného lekárstva“


Hoci odborná spoločnosť vznikla v roku l979, nemožno nespomenúť dobu pred týmto dátumom, lebo by som nebol spravodlivý k histórii a koreňom odbornosti, ktorú SSP/RL reprezentuje. Po roku 1948 došlo aj v zdravotnom systéme vtedajšieho Československa k závažným chybám, omylom a deformáciám. Proces zoštátnenia postihol aj zdravotníctvo a zdravotníkov. Boli zrušené súkromné lekárske praxe a súkromní lekári. Tento proces postihol aj súkromných a rodinných lekárov v Československej republike. V roku 1951 bol vyhlásený „tzv. model zjednoteného zdravotníctva“ podľa sovietskeho vzoru, otcom ktorého bol sovietsky akademik  Semaško. Boli zriadené OÚNZ a v rámci okresov boli vytvorené tzv. obvodné a závodné ambulancie, na ktoré boli administratívnym spôsobom posielaní absolventi Lekárskych fakúlt, často po krátkom niekoľko mesačnom pobyte na lôžkových oddeleniach nemocníc, bez patričnej praxe a špecializácie. Od roku 1954 sa požadovala atestácia z interny  I. stupňa, ktorú obvodní lekári v skrátenej lehote vykonávali na vtedajšom Doškolovacom ústave pre lekárov v Trenčíne. Po získaní uvedenej špecializácie boli nazývaní aj ako všeobecní internisti, podľa sovietskeho vzoru.  Na obvodoch boli často jedinými lekármi a tak vykonávali aj prax pediatrickú, či gynekologickú. Aj keď v nasledujúcich 60-tych a 70-tych rokoch pribúdali v teréne aj obvodní pediatri a gynekológovia, ktorí už v názve mali vyjadrenú svoju odbornosť, pre 70-tych rokoch sa ozývali prvé nesmelé hlasy o potrebe vytvorenia odbornej spoločnosti, ktorá by združovala spomínanú skupinu obvodných a závodných lekárov pre ich špecifickú prácu v teréne.

Tieto hlasy zosilneli po zasadnutí Svetovej zdravotníckej organizácie v Alma Ate v roku 1976, kedy táto organizácia vyhlásila program „Zdravie pre všetkých do roku 2000“. Hlavnú úlohu v tejto práci mali zohrať lekári v primárnej sfére. Následne v roku 1978 zvolala vtedajšia Spoločnosť sociálneho lekárstva a organizácie zdravotníctva spolu s Ministerstvom zdravotníctva SSR schôdzu organizátorov zdravotníctva a riaditeľov zariadení na Štrbské pleso, kde sa už otvorene začalo hovoriť o potrebe vyškolenia nového typu lekára, poskytujúceho základnú zdravotnú starostlivosť so širšími vedomosťami ako iba z vnútorného lekárstva. Už na tejto schôdzi sa v kuloároch začalo hovoriť aj o potrebe vytvorenia odbornej spoločnosti, ktorá by združovala a odborne školila doterajších obvodných a závodných lekárov. Medzi prítomnými obvodnými a závodnými lekármi vznikla myšlienka obrátiť sa na Slovenskú lekársku spoločnosť a Ministerstvo zdravotníctva  SSR o potrebe založenia odbornej spoločnosti a odboru. Na tieto inštitúcie boli zaslané listy s uvedenými požiadavkami z troch miest (Senice, Prievidze a z Košíc). Medzi obvodnými a závodnými lekármi bola započatá agitácia podporiť a vytvoriť odbornú spoločnosť a odbor. Na uvedenú „aktivitu zdola“ zareagovalo Ministerstvo zdravotníctva SSR pozitívne a to aj vďaka námestníčke ministra zdravotníctva SSR doc. MUDr. Rozálii Vrábelovej, ktorá ako bývalá závodná lekárka Armatúrky Myjava poznala problematiku a stala sa na Ministerstve zdravotníctva SSR osobou poverenou usmerniť naše aktivity. Podobne sme mali šťastie aj u Slovenskej lekárskej spoločnosti a taktiež u Inštitútu pre vzdelávanie lekárov, kde hlavný odborník pre vnútorné lekárstvo doc. MUDr. Karol Holomáň bol aj vedúcim subkatedry pre obvodných lekárov. Sám na vlastnej koži zažil éru praktických a rodinných lekárov v medzivojnovom období a tiež pred rokom 1951 a bol nám veľmi nápomocný pri založení odbornej spoločnosti a odboru. Po získaní prísľubov na horeuvedených inštitúciách bol menovaný prípravný výbor pre ustanovujúcu schôdzu odbornej spoločnosti všeobecného lekárstva, ako sa vtedy odborná spoločnosť mala volať. Výbor tvorili MUDr. Klimo, MUDr.  Kimlička a MUDr. Mosná za západo-slovenský kraj,  MUDr. Herda a MUDr. Falatko za stredoslovenský kraj, MUDr. Vargová a MUDr. Dikant za východoslovenský kraj a MUDr. Tisoňová a MUDr. Šprlák za Bratislavu. 
Zorganizovaním ustanovujúcej konferencie Spoločnosti všeobecného lekárstva boli poverení kolegovia zo stredoslovenského kraja, MUDr. Herda a MUDr. Falatko. Ustanovujúca konferencia sa konala 10.11.1979 v Prievidzi a zúčastnilo sa jej 350 lekárov z celého Slovenska. Ministerstvo zdravotníctva SSR zastupovali Doc. Vrábelová a MUDr. Zbončák, Slovenskú lekársku spoločnosť a Inštitút pre vzdelávanie lekárov zastupoval Doc.MUDr.Karol Holomáň a Internistickú spoločnosť zastupoval primár interného oddelenia v Žiline  MUDr.Martin Gavalec. Na konferencii bol zvolený nový  15- členný výbor odbornej spoločnosti a trojčlenná revízna komisia. Prvým predsedom odbornej spoločnosti sa stal MUDr. František Klimo, vedeckou sekretárkou sa stala MUDr.Jaroslava Mosná. MUDr. Klimo túto funkciu zastával až do roku 1998. Založením odbornej spoločnosti všeobecného lekárstva vyvrcholili snahy a mravenčia práca rozhľadených lekárov z celého Slovenska. Nedá mi pri tejto príležitosti nespomenúť mená najaktívnejších. Okrem už spomínaných členov prípravného výboru to boli títo kolegovia:
- Karol Mika, Michal Košár, Marta Legíňová z Banskej Bystrice
- Alxander Heveši a Marta Mančíková z Levíc
- Ľudovít Lehoťák a Jozef Podolský z Nitry
- Artur Zeman zo Zvolena
- Bernard Brázdil z Topolčian
- Ján Košťuriak a Vladimír Hrivo zo Žiliny
- Alojz Vido zo Žiaru nad Hronom
- Michal Telepovský, Vojtech Vendrák a Gabriel Loos z Košíc
- Jozef Spaček a Marta Poleková z Trenčína
- Anton Jevčák, František Zitrický a manželia Benickí z Michaloviec
- Vincent Valentovič z Martina
- Eduard Galuška z Trnavy
- Emília Repčáková a Zuzana Weisová z Prešova
- Mária Zacharová a Zdena Hošková z Liptovského Mikuláša
- Mikuláš Čurík a Erich Bielik z Dolného Kubína
- Igor Gašaj z Galanty
- Soňa Molčíková z Rožňavy
- Juraj Pecena z Komárna
- Ján Gajdošík z Nových Zámkov
- Vincencia Šimkovičová a Ivan Hlaváč z Rimavskej Soboty
- Anna Eliášová a Anna Šebeková z Veľkého Krtíša
- Ladislav Horvát z Kráľovského Chlmca
- Ivan Huťan z Bardejova
- Milan Šimunič z Bratislavy, ktorý bol prvým hlavným odborníkom menovaným Ministerstvom zdravotníctva SSR.
- Prvou vedúcou katedry všeobecného lekárstva ILF bola menovaná MUDr. Tisoňová.

Po ustanovujúcej schôdzi nasledovali v intervale dvakrát ročne odborné konferencie, organizované po celom Slovensku. najviac sa ich konalo v Bojniciach, v Banskej Bystrici, v Žiline a v Košiciach. Novozvolený výbor pracoval na novej koncepcii vznikajúceho odboru. Výdatne nám pri tom pomáhali kolegovia z Čiech: Dr. Omelčuk, Dr. Šipr, Dr. Vaňek, Dr. Salač, Dr. Hromek, Dr. Látal a Dr. Balcar. V roku 1980 bola prijatá koncepcia novovzniknutého  odboru všeobecný lekár, ktorá mimochodom platí až doteraz. Náš odbor sa stal základným a samostatným odborom a atestácie zo všeobecného lekárstva I. a II. stupňa sa začali vykonávať na ILF. Odborná spoločnosť dosiahla najvyššiu organizovanosť v roku 1991, kedy mala 2000 členov. V rámci spolkov lekárov v jednotlivých okresoch boli vytvorené sekcie všeobecného lekárstva. Na spomínaných odborných konferenciách organizovaných dvakrát do roka sa zúčastňovalo v priemere 200 lekárov. Slovenská spoločnosť všeobecného lekárstva sa stala členom Európskej spoločnosti praktických lekárov (SIMG) a po splynutí SIMG s WONCA (Svetovou organizáciou praktických a rodinných lekárov) je pridruženým členom WONCA. Na akciách horeuvedených spoločností nás aktívnou účasťou najčastejšie reprezentovali Dr. Spaček, Dr. Dikant, Dr. Pekarovič , Dr. Jurgová a Dr.Heveši.

V rokoch 1991 až 1993 v dôsledku zrušenia OUNZ došlo k určitej nestabilite v štruktúrach okresných článkov a k poklesu aktivity členov odbornej spoločnosti. Keď k tomu pristúpila v rokoch 1994 a 1995 privatizácia ambulancií praktických lekárov, poklesla účasť na akciách odbornej spoločnosti a  poklesla  aktivita aj organizovanosť.  Vznikali nové inštitúcie, ako napr. SLK, ASLSR  a niektorí naši kolegovia sa nevedeli správne zorientovať v tejto situácii. Preto v rokoch 1992 až 1998 sa nám darilo zabezpečiť jednu odbornú konferenciu ročne a to ako spoluorganizátori a nie ako hlavný organizátor. Pri takejto konferencii konanej v roku 1994 na  Donovaloch došlo na návrh výboru odbornej spoločnosti k premenovaniu na Spoločnosť praktického a rodinného lekárstva v súlade s vtedajším trendom, ktorý reprezentovala WONCA a WHO. Tento názov bol navrhnutý už pri vzniku v roku 1979, ale vtedy bol z ideologických príčin  návrh odmietnutý SLS a Ministerstvom zdravotníctva SSR.
Po voľbe nového výboru v roku 1998, počnúc konferenciou v Leviciach sa znovu ustálil cyklus dvoch odborných konferencií ročne. V rokoch  2000 až 2004 sa praktickí lekári rozdelili a niektorí svoje členstvo v odbornej spoločnosti zrušili a organizovali sa v ASL SR. Mnohí nepostrehli, že  poslaním  Spoločnosti praktického a rodinného lekárstva je predovšetkým odbornosť, neinštitucionálne vzdelávanie svojich členov a poslaním ASL SR by malo byť presadzovanie ekonomických podmienok pre praktických lekárov, pri jednaniach so zdravotnými poisťovňami. Niektorí z nás dokonca neprávom obviňujú odbornú spoločnosť, že neobhajuje  ekonomické záujmy. Vysvetlenie je v tom, že aj my vo výbore odbornej spoločnosti sa cítime oklamaní ASL SR, ktorá už viac ako 10 rokov rokuje so zdravotnými poisťovňami o finančných otázkach bez hmatateľného výsledku, a v súčasnosti preto pripravujeme určité zmeny v postupe v koordinácii so sekciami  VPL(všeobecných praktických lekárov) SLK.
V súčasnosti je na Slovensku evidovaných 2331 praktických lekárov pre dospelých a odborná spoločnosť má k 1.5. 2005 1030 členov, čo je najnižší stav za posledných 25 rokov.  Z počtu 2331 je 1364 žien, čo predstavuje 59 % PLD na Slovensku a 967 mužov, čo predstavuje 41%. Priemerný vek PLD na Slovensku je 50 rokov, z toho u žien 49 a u mužov 51 rokov. Nad 60 rokov pracuje 396 lekárov, čo predstavuje 17% z celkového počtu. Keď spočítame počet lekárov v dôchodkovom veku (u mužov nad 60 a u žien nad 55 rokov), zistíme, že 25% PLD na Slovensku sú dôchodcovia.
Ide o 580 praktických lekárov pre dospelých. Veľký počet nezmyselných preskripčných a kompetenčných obmedzení spôsobuje nezáujem o odbor. Chaotické je aj prijímanie do odboru na úrovni kraja a na úrovni okresov neexistuje žiadna inštitúcia ktorá by to riešila. Veľký počet mladých lekárov odrádza od špecializácie praktický lekár pre dospelých, obrovský nárast administratívy, šikanovanie od špecialistov a od zdravotných poisťovní a už spomínaný nízky stupeň  finančného ohodnotenia.
    Aby výbor odbornej spoločnosti dosiahol vyššiu organizovanosť všeobecných praktických lekárov v spoločnosti praktického a  rodinného lekárstva, pripravuje v priebehu roku 2006 akciu na rozšírenie členskej základne. Každý člen obdrží jednu čistú prihlášku  s úlohou získať zo svojho regiónu jedného nového člena z radov PLD. Predpokladáme úspešnosť tejto akcie asi 50% čo by znamenalo dosiahnuť počet asi 1 500 členov.
    Samozrejme, rozširujúcej sa členskej základni musíme ponúknuť atraktívnu spoločnosť. V roku 2006 budú voľby  nového výboru spoločnosti praktického a rodinného lekárstva. Odborná spoločnosť pripravuje návrat k pôvodnému názvu spoločnosti v súlade s moderným trendom, kde sa dáva akcent na pojmy všeobecný a praktický. Súčasne s voľbou nového výboru bude návrh na zmenu stanov spoločnosti, nové logo spoločnosti a premenovanie spoločnosti na  Slovenskú spoločnosť všeobecného praktického lekárstva. V anglickom jazyku Slovak Society of General Practice. Týmto sa umožní lepšia čitatelnosť našej spoločnosti smerom dovnútra k našim členom ale aj navonok z hľadiska lepšej spolupráce so zahraničnými spoločnosťami všeobecných praktických lekárov. Výbor si uvedomuje aj ťažkú ekonomickú situáciu svojich členov, zlyhanie ASL SR a bude spolu so SLK hľadať cesty na jej zlepšenie, na zreálnenie príjmov ambulancií s ich ekonomicky oprávnenými  nákladmi. To bude jedna z dôležitých úloh pre nový výbor. Je potrebné zvýšiť aktivity mladšej a strednej generácie praktických lekárov urobiť niečo prospešného pre svoj odbor, pozdvihnúť jeho kredit a uznanie aspoň na takú dobu ako sa to darilo generácii praktikov, ktorí už končia svoju profesionálnu dráhu po viac než 40-tich rokoch.
    Pred touto generáciou PLD  stoja náročné úkoly ako je zavedenie výučby praktického a rodinného lekárstva na lekárskych fakultách všeobecnými praktickými lekármi, inovácia koncepcie odboru, pregraduálnej  prípravy , kontinuálneho vzdelávania. Rozšíriť účasť, získať všeobecných praktikov na čo najširšiu účasť na celospoločenských preventívnych programoch(napríklad screening KRCA, projekt MED PED a podobne). Veľa práce nás čaká pri zvyšovaní úrovne zdravotného uvedomenia našich pacientov. To všetko v kontexte dynamického rozvíjania medzinárodnej spolupráce v európskom regióne.


 v Bojniciach 30.1. 2006, MUDr. Karol  Herda, prezident SSP/RL